Biofyzika

Pre mňa jednoznačne najhorší predmet prvého semestra. Spätne asi aj roku. Celý čas som sa biofyziku učila s odporom, no čerešnička na torte prišla na skúške. Ako sa s tým predmetom pobiť? Ja som už bitku vyhrala, vám držím palce.

Priebeh

Biofyzika je našťastie iba semestrálny predmet, takže skúška je už v zime. Nedajte sa oklamať názvom, biofyzika znamená fyzika. Sem-tam sa objaví náznak niečoho zaujímavého, ale to sme väčšinou preleteli veľmi rýchlo. Aj s odstupom času mám viac negatívnych ako pozitívnych pocitov.

Súčasťou predmetu sú dve prednášky do týždňa a cvičenia. Na prednášky som po čase chodiť prestala. Niektoré boli vraj dobré, iné viac či menej zbytočné. Určite choďte pár skúsiť a rozhodnite sa podľa seba.

Cvičenia sú zo začiatku celkom tvrdý oriešok. Na každé sme museli priniesť prípravu, po skončení si dať prekontrolovať výsledky a následne doma vykúzliť protokol. Hlavne prvá hodina bola veľkým otáznikom. Ako má príprava vyzerať? Aká má byť podrobná? Na čo sa najviac sústrediť? Toľko som to odkladala, že som ju aj tak spravila až na poslednú chvíľu a čisto pocitovo. Časom sa ukázalo, že som z toho robila veľkú vedu, väčšinou nám to nikto ani neskontroloval a podstatnejšie ako príprava bolo aj tak rozumieť tomu, čo robíme. Ale možno stačí len iný vyučujúci a príprava sa stane dôležitou súčasťou hodiny.

Niektoré cvičenia boli oddychové, dokonca aj zaujímavé, iné boli nočnou morou. S osciloskopom som vás už zoznámila. Tá príjemnejšia časť prišla počas spoločných cvičení. Mali sme väčšiu voľnosť, úlohy boli oveľa jednoduchšie a protokol sa vypracovával na hodine, nie až doma. Vďaka tomu sme ušetrili veľa času. Čo bolo ešte lepšie, spoločné úlohy na našu skupinu vyšli až v druhej polovici semestra, takže sme mali viac času na prípravu k zápočtom.

Literatúra

Oficiálnou literatúrou je Lékařská fyzika a biofyzika od Mornsteina. Sú to nové skriptá, ale vystačíte si aj so starými zelenými.


Dá sa povedať že nutnosťou sú aj vypracované otázky, aspoň ja by som bez nich bola absolútne bez šance. Keďže moje plány učenia nabúrala choroba, skriptá by som nestihla ani len prečítať, nie sa ešte nad tým zamyslieť. Takže som sa učila z vypraciek a čo som nechápala, prečítala som si zo skrípt.

Najlepšie čo sa dá, je vypracky si dopĺňať poznámkami z prednášok, cvičení, skrípt. Nie je v nich úplne všetko. No ak na tom nebudete pracovať priebežne, počas skúškového nie je veľká šanca to stihnúť. Sily už treba vrhnúť do učenia.

Veľkým otáznikom z hľadiska zdrojov sú otázky z oblasti informatiky. Doteraz neviem, z čoho som sa mala učiť. Ak nájdete kvalitný zdroj, budem rada, ak sa podelíte o skúsenosť.

Zápočet

Je to taký slabý predkrm pred skúškou. Tou katastrofou, ktorá ešte len čaká za rohom. Otázky boli hlavne z cvičení, ale aj prednášok. Nepodceňte prípravu, ak nemáte zápočet, nemôžete ísť na skúšku. To môže celkom výrazne zasiahnuť do plánov na skúškové.

Ja som si prečítala súbor Kompletní příprava na zápočet z biofyz a prebehla nejaké otázky z minulých rokov. Tie vedia výrazne pomôcť, ale treba tomu chápať. Možno dostanete rovnakú otázku, ale zmenia nejakú hodnotu. Ak viete princíp, sú to lacno získané, ale dôležité body.

Photo by Dan Meyers on Unsplash

Skúška

Doteraz ma pri pomyslení na ňu strasie. Bolo to nepríjemné, anatómia bola oproti biofyzike prechádzka ružovým sadom. Spätne viem, čo som mohla spraviť inak a zrejme by to aj vyzeralo odlišne. Ale samozrejme, ako každá skúška, aj táto je z obrovskej časti o šťastí a okolnostiach.

Prvou časťou je písomný test. Žiadna až všetky správne odpovede, potrebných je minimálne 14 bodov, za nesprávne odpovede sa body odčítavajú. Moja taktika? Ak som si niečím istá, nič ďalšie netipujem. Vyšlo to, naškrabala som nejakých 17 bodov. Výsledky čítajú pred všetkými nahlas cca hodinu po dopísaní testu.

A keďže určite budete v panike hľadať akékoľvek informácie o otázkach, prispejem malou troškou aj ja - tu sú veci, ktoré čakali mňa a spolužiakov.

Mikrobolometer, výpočet dioptrií, vzťah absorbancia a transmitancia, jednotky (napr. deformácia, absorbancia, dávkový príkon, hladina intenzity zvuku, expozícia, Sievert, lumen, kerma), operačný systém na PC, rozdiel ultrazvuk - zvuk, rádioterapia - čo sa používa, SPECT, Donanova rovnováha, výstupné zariadenia, dierkovacia mriežka, rozdiel gama kamera - SPECT, leptóny, intenzita laseru, hmlová komora, cyklotrón, kritická hodnota preťaženia v smere od (hlavy) k (nohám), teplomery, prúd, odpor, zdroj napätia na galvanickom článku, programovacie jazyky, Reynoldsova rovnica, ultrazvuk, súčasti rentgenu, formanty, hmotnosť častíc, osvetlenie operačného sálu, disipatívne štruktúry, fázová rýchlosť UZ v kosti, cieľ zdravotníckej informatiky, na čom (ne)závisí Reynoldsovo číslo, frekvencia hlasu, pravdivé tvrdenie o nejakom vzorci/jednotke, rozdiel medzi (napr. elektrón a pozitrón), čo je BIOS, použitie jednosmerného impulzného prúdu, čo patrí k rádiochirurgii, čo má najmenší útlm pri UZ, intenzita zvuku, termistor.

Z viac chemických otázok to boli napríklad tieto:

osmotický tlak, ako sa nazýva roztok, ktorý..., kedy sa zvýši entropia, elektrolýza, typ chemickej väzby, koloidný roztok, rádioaktivita (napr. neutrónové číslo sa zväčšilo o 1, čo sa stalo), čo disociuje vo vode, zdroj rádionuklidov v nukleárnej medicíne, iónovo selektívna elektróda.

Samozrejme, je toho oveľa viac a vo veľkej miere záleží na šťastí, aké otázky sa vám ujdú. Ale pravdepodobne vždy dostanete aspoň jednu, ktorá vás vyslovene prekvapí, zaskočí, alebo šokuje. Hlavne žiadnu paniku, píšte, čo viete.

Písomnú časť skúšky mám splnenú, môžem sa posunúť k ústnej.

Stála som pri stole a pozerala na kôpky papierikov. Prosím, nech si nevyberiem nič z informatiky a matematiky. Chcem niečo pekné, čo aj súvisí s medicínou. Prosím...

Natiahla som ruku a vytiahla prvý papierik. Radšej som ho neotočila a hneď som brala ďalší. Otočila som ich naraz a pohľad mi padol na ľavý z nich. Yes. Opatrne som prešla pohľadom doprava. Stuhla som. Informatika. Prvý problém bol na svete.

https://media.giphy.com/media/2pSKKgkdbhHUY/giphy.gif

Začala som prípravu, videla som, že mám dosť času. Mám čas, až kým ten predo mnou neskončí odpoveď. Prvá otázka bola rýchla, patrila medzi tie, ktoré som vedela dobre. Okrem základných vecí som si napísala aj nejaké fakty na vyšperkovanie, nech vyzerám múdro :D A začala som zúfalo pozerať na informatiku. Skúsila som odhadnúť, ako čo funguje a čosi vykúzliť, ale Hermiona by zo mňa rozhodne nebola. Vymýšľala som si. Nevedela som nič.

Započúvala som sa do otázok skúšajúceho. Bolo to celkom príjemné, nerýpal do detailov. Na informatike vraj ani nevyhadzuje. Začalo sa mi ľahšie dýchať. Až kým sa neotvorili dvere. Idem k inému skúšajúcemu. Keď sme odbočili, hneď mi bolo jasné, kam smerujem. K tomu najťažšiemu, čo sa dá dostať.

Spolužiačka akurát vychádzala s C-čkom. Vydýchla som si, snáď to nebude až také zlé. Ale bolo. Pre zmenu zapracovali okolnosti a odpovede predo mnou boli čistá katastrofa. Nálada skúšajúceho už bola pod bodom mrazu. Uvedomila som si obrovskú chybu, ktorú som spravila. Všetkých som pustila, aby išli predo mnou. Ja som posledná, skúšajúci viditeľne v zlej nálade a chce čo najrýchlejšie skončiť. A mám otázku, ktorú neviem. V hlave som začala skladať najhorší scenár, ako to celé skončí.

Začala som otázkou, ktorú viem lepšie. Má to tak vraj radšej. Nedokončila som ani jednu celú vetu, keď zobral moju prípravu. Zastavil ma, pozrel si ju a začal sa pýtať. Ale nie hocijako. Boli to otázky štýlom ako sa počíta tá a tá konštanta? Neveriacky som pozerala a zúfalo dolovala v hlave aspoň čiastočné odpovede. Múdro som zaručene nevyzerala a moje sebavedomie a zvyšky odhodlania spláchlo tsunami.

https://media.giphy.com/media/cS83sLRzgVOeY/giphy.gif

Keď výsluch skončil, uľavilo sa mi. Následne ale prišla panika. Keď takto vyzerala otázka, ktorú viem, ako bude vyzerať tá horšia? Môže to skončiť iba ako čistý prepadák.

Mala som pravdu. Aspoň niečo som počas skúšky odhadla výborne. Dostala som záchrannú otázku. Ale opäť som nepovedala ani jednu vetu a spustila sa lavína. Bola som tak vyvedená z miery, že som len tupo pozerala na skúšajúceho. Jediná myšlienka, ktorú bol mozog ešte schopný spracovať, bolo "chcem odísť, rýchlo vypadni, odíď odtiaľto."

Ani neviem, čo na konci skúšajúci hovoril. No keď som zachytila niečo v zmysle "prvá otázka za B, druhá za F. Nechcem vám dať E, ale lepšie nemôžem," bola som prvýkrát na biofyzike šťastná. Chcem E. Chcem E a odísť odtiaľto. Po ničom inom viac netúžim.

https://media.giphy.com/media/Ry3Yl9TQlUAxy/giphy.gif

Mala som veľké šťastie v nešťastí. Ale nakoniec to dopadlo dobre. V ISe sa objavilo zelené políčko. Síce s É-čkom, ale pri biofyzike mi to absolútne nevadilo. No aj tí, ktorí majú pri ústnej viac nešťastia ako šťastia, nemusia zúfať. Akonáhle napíšete test, nemusíte ho opakovať. Čo naozaj oceníte, keď si ho vyskúšate.

Komentáre

  1. Na biofyzice v Brně jsem pár let působil, dokonce jsem autor jedné podkapitolky ve skriptech. I když to bylo ve srovnání s mojí alma mater (1. LF UK) drsnější až masakrovité, tak spíše tím, že si většina studentů myslela, že biofyziku dá za pár dní přípravy. Rozhodně to není chyba studentů, prostě nebyl velký zájem studentům předmět prodat jako něco, co se může hodit, takže soudný student, zejména pokud nachytal zkušenosti třeba právě kolegů z Prahy, optimalizoval svůj čas ve prospěch anatomie (ta se prodává sama), biologie (nebo histologie - na fakultách, kde je histologie od 1. semestru) a prevence zblbnutí.

    O vhodné náplni tradičního odpadního koše témat pokládaných za užitečná ale nehodící se do jiného předmětu známého jako lékařská biofyzika se už několik let diskutuje, ale bez informací i od studentů to dopadá spíše jako racionalizace studijního významu vlastních odborných zájmů. Užitečná by byla zejména zpětná vazba od studentů, pro které byla biofyzika spíše utrpením, protože více referující nadšenci, kteří propluli úspěšně díky kombinaci zájmu a nadstandardním znalostem fyziky ze střední školy, mají obvykle náhled poněkud souznějící se zavedeným způsobem.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za vyjadrenie. Budem rada, ak sa v budúcnosti zúčastníte diskusie na mojej novej stránke, www.sprt.sk, kam som blog presunula :)
      Osobne som videla prínos biofyziky pre medika, no mala som pocit, že vždy, keď sme sa priblížili medicínskemu využitiu, vyučujúci to už len zbežne preleteli a pokračovali v ďalšej téme. Akoby nebol čas na tú LÉKAŘSKOU biofyziku.
      Ďalšou vecou, čo som vnímala, bol problém s pochopením. Na gymnáziu nás naučili vzorce odvodzovať. Na medicíne som sa ich však učila naspamäť. Nemala som tušenie, prečo vyzerajú, ako vyzerajú (je možné, že chyba je na mojej strane, kedže som vynechala prednášky). Neskôr na fyziológii sme sa k niektorým vzorcom vrátili. Podrobnejšie, a zrazu dávali zmysel.
      Pravda je však aj to, že učenie na skúšku veľa študentov podcení. Sama som nebola výnimkou a teraz už viem, ktoré veci som mala urobiť inak. Človek sa učí aj na svojich chybách a biofyzika je prvá vysokoškolská skúška, takže sa nás popáli veľa.
      Určite by bolo zaujímavé vedieť, kam sa obrátiť so spätnou väzbou. Viem, že máme na konci roku predmetové ankety, no veľa študentov im nevenuje pozornosť. Z môjho pohľadu nemajú dobrú vypovedaciu hodnotu. A hlavne - vyučovanie predmetu dokážem objektívnejšie posúdiť až teraz, s časovým odstupom a ďalšími absolvovanými predmetmi.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára