Prvá pomoc
Najprv som bola mierne skeptická,
ale tento predmet sa veľmi rýchlo zaradil medzi moje najobľúbenejšie. V prvom
semestri je jedinou možnosťou, ako aspoň z diaľky nakuknúť do nemocnice.
Photo by Jametlene Reskp on Unsplash
Všeobecné informácie
Semestrálny predmet, končí sa
kolokviom v zimnom skúškovom. Raz do týždňa je prednáška, vo večerných hodinách.
Ide o praktický predmet, aj
prednášajúcimi sú lekári pôsobiaci v nemocniciach. Vďaka tomu je prednáška
obohatená o reálne zážitky a skúsenosti. Prechádza sa rôznymi témami,
ku koncu aj takými, ktoré už nespadajú do prvej pomoci, ale do rúk odborníka.
Niektorí vyučujúci iba sucho
čítali prezentáciu, iní sa nevyhli vtipným poznámkam. Z prednášok bola
prvá pomoc u mňa jednoznačná topka a na cvičenia som tiež chodila s nadšením.
Tie boli tiež jedenkrát do
týždňa, väčšinou praktické, ale nie vždy. Napriek tomu, ak bolo nejaké cvičenie
pre mňa sklamaním, ďalšie to hneď napravilo. Dôležité je sadnúť si s lekárom,
ktorý učí. Ak nie ste na rovnakej vlne, pravdepodobne z tohto predmetu
nebudete tak nadšený.
V každom prípade, obväzovanie spolužiaka, jeho otáčanie, "vypočúvanie," alebo skúšanie výbojov pri oživovaní (na figuríne) si zapamätáte. Okrem bežnej CPR sme si vyskúšali aj použitie ambuvaku. Proste zaujímavé a živé hodiny.
V každom prípade, obväzovanie spolužiaka, jeho otáčanie, "vypočúvanie," alebo skúšanie výbojov pri oživovaní (na figuríne) si zapamätáte. Okrem bežnej CPR sme si vyskúšali aj použitie ambuvaku. Proste zaujímavé a živé hodiny.
Literatúra
Učiť by sme sa mali z knižky
První pomoc – podrobný obrazový
průvodce tísňovými situacemi.
Prečítala som ju celú, so
zmiešanými pocitmi. Na jednej strane je veľmi prehľadná, s množstvom obrázkov.
No texty sú písané naozaj jednoducho, tak, aby pochopil ktokoľvek. To mi popri
vedomosťami nabúchanej anatómii trochu vadilo, nedokázala som prvú pomoc čítať
v tempe, na ktoré som bola zvyknutá. Dôsledkom bol tiež nedostatok
informácií pri niektorých témach, na skúške sa od nás proste vyžadovalo viac.
Ak si knihu kúpite, nič
nepokazíte, no zaobísť sa viete aj bez nej. Niekoľko výtlačkov som videla aj v knižnici,
čo je ďalšia možnosť.
Alternatívou sú vypracované Otázky ke kolokviu z první pomoci.
Veľkou výhodou je stručnosť, stihnete ich prejsť veľmi rýchlo. A obsahujú aj
poznámky, ktoré potrebujeme, no v učebnici chýbajú. Sú síce stručné, no viete
si k nim dohľadať ďalšie informácie.
Ukončenie predmetu
Aby ste boli pripustený ku
kolokviu, musíte najprv spraviť online test.
Môžete ho písať sami, so spolužiakmi, doma, v škole... Každý si vyberie
individuálne. Dostanete dátum, od kedy sa dá vyplniť a je už na vás, ako
si to načasujete. K dispozícii sú myslím najprv tri pokusy, po určitom
dátume ich je však už neobmedzený počet. Test treba vyplniť v časovom limite,
ten je ale dostatočný, netreba sa ním zbytočne stresovať.
Napriek tejto benevolentnosti test
nie je najjednoduchší. Písali sme ho so spolužiakmi spoločne, po dvojiciach. Vždy
jeden vypĺňal, druhý hľadal danú otázku v súbore z minulých rokov.
Bez tých starých otázok by sme to
asi nenapísali. Niektoré otázky boli neskutočné, ľahkých sme objavili len málo.
Navyše sa odpočítavali body za nesprávne odpovede. A pri každom pokuse sa
otázky zmenili.
Všetkým sa nám to ale podarilo
napísať, niektorým dokonca hneď na prvý pokus. Iní bojovali dlhšie. V každom
prípade, mohli sme si naklikať termíny kolokvia.
Kolokvium je niečo ako jednoduchšia skúška. Je to buď ústne, alebo
písomné skúšanie, nie však kombinácia. Prvá pomoc má ústnu formu. Na môj termín
prišli dvaja skúšajúci, postupne si brali trojčlenné skupinky. Išla som v prvej
várke, cca za 30 min. sme boli vonku.
Z toho, čo som počula, inak
prebiehalo skúšanie v nemocnici u sv. Anny a vo FN Brno.
U sv. Anny sme na začiatku dostali do ruky nejaký predmet, napr.
ambuvak, a mali sme ho pomenovať. Ak sa dalo, ukázali sme použitie na figuríne.
Následne sme v trojici predviedli
resuscitáciu. Dvaja striedavo stláčali hrudník, tretí dýchal. Najprv z úst
do úst, potom s ambuvakom (pri tom pozor na presunutie sa za hlavu,
nezostať po boku pacienta).
https://media.giphy.com/media/11IBhLcEzwNFOE/giphy.gif
Nakoniec každý dostal niekoľko
otázok z teórie. Prebehli sme všetky hlavné témy, ak niekto niečo nevedel,
buď ho doplnil niekto ďalší, alebo skúšajúci. Mala som z toho celého
príjemný pocit, vôbec som sa necítila v strese. Príjemne sme sa
porozprávali o niečom užitočnom.
Vo FN Brno to bolo mierne odlišné. Resuscitáciou musíte prejsť aj tu,
ale čo sa týka teórie, vraj si každý ťahal dve otázky a z tých odpovedal.
Podľa skúšajúceho záleží, ako podrobne.
Prvá pomoc patrila medzi
predmety, na ktoré som sa tešila a patrili k tým ľahkým. Kolokvium
ešte utvrdilo môj pozitívny dojem z celého predmetu. Aké máte skúsenosti
vy?
Komentáre
Zverejnenie komentára